LG-TRAGE, služby v oblasti cestovného ruchu

Dovolenka v zahraničí

UKRAJINA

ukrajina-vlajka-1.gif

Všeobecné informácie



Dĺžka hraníc so susednými štátmi:

map-ukraine.gif

Administratívne členenie

Územie Ukrajiny sa delí na 27 administratívnych jednotiek, 1 autonómnu republiku, 24 oblastí a 2 mestá s osobitným štatútom (Kyjev, Sevastopoľ).
 

V rámci štátu existuje Krymská autonómna republika s hlavným mestom Simferopoľ.

Čerkaská oblasťČernihivská oblasťČernovická oblasť
Dnepropetrovská oblasťDonecká oblasťIvanofrankivská oblasť
Charkovská oblasťChersonská oblasťChmeľnická oblasť
Kyjevská oblasťKirovohradská oblasťLuhanská oblasť
Ľvovská oblasťMykolajivská oblasťOdeská oblasť
Poltavská oblasťRivnenská oblasťSumská oblasť
Ternopiľská oblasťVinnická oblasťVolyňská oblasť
Zakarpatská oblasťZáporožská oblasťŽytomyrská oblasť

Mapa administratívneho členenia Ukrajiny .

Povrch

Takmer polovicu (48 %) prevažne rovinatej krajiny pokrývajú stepi a 95 % rovina a nížiny. Značná časť z nich sa obrába („rozoraná celina“), iba niektoré oblasti ostali nedotknuté (Chomutovská step zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO).

Výraznejšie horstvá sú iba na západe (Karpaty) a na juhu (Krymské pohorie). Najvyšším vrchom Ukrajiny je karpatská Hoverla (po ukrajinsky: Говерла) vysoká 2061 metrov. Krymské pohorie je podstatne nižšie – jeho najvyšší vrch Roman-koš (po ukrajinsky: Pоман кош') dosahuje 1545 metrov. Turistickou atrakciou a symbolom pohoria je o čosi nižší vrch Ai Petri (po grécky: Svätý Peter) nad Jaltou, z ktorého sú prekrásne výhľady.

Vodné toky

Najväčšou riekou, pretekajúcou na území Ukrajiny, je Dneper. Pramení v Rusku v pohorí Valdaj, preteká cez Bielorusko – tvorí aj spoločnú hranicu s Ukrajinou a napokon na Ukrajine ústi do Čierneho mora. Na ukrajinskom území je na rieke takmer súvislý reťazec vodných nádrží a elektrární. Jeho prítokmi sú Pripiať a Desna.

Dnester pramení pri hraniciach s Poľskom, na istom úseku tvorí hranicu Ukrajiny a Moldavska, ďalej preteká Moldavskom (na jeho ľavom brehu leží Podnestersko), napokon však ústi do Čierneho mora na ukrajinskom území, kde vytvára až 41 km dlhý Dnesterský liman. Rieka je západnou hranicou ázijskej stepi.

Najvýznamnejšou riekou, ktorej celý tok sa nachádza na území Ukrajiny, je Južný Bug. Vo východnej časti Ukrajiny dominuje Donec, ktorý pramení v Rusku, preteká najvýchodnejším cípom Ukrajiny, a opäť prechádza na územie Ruska, kde sa vlieva do Donu.

Vierovyznanie

Najrozšírenejším náboženstvom je kresťanstvo predstavené pravoslávím, protestantizmom a katolicizmom (1 000 000). Menej je judaistov a moslimov. Existujú ešte dve pravoslávne cirkvi (ukrajinská a ruská) a ukrajinská grécko-katolícka cirkev (po ukrajinsky: Українська Греко-Католицька Церква, УГКЦ), ktorá obradovo patrí k východnému rítu, ale uznáva jurisdikciu rímskeho pápeža. Ukrajinská pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu (po ukrajinsky: Українська Православна Церква Московського Патріархату, УПЦ МП) podriadená moskovskému patriarchovi je teritoriálne rozšírenejšia a podľa jej vlastných štatistík sa k nej hlási údajne až 35 000 000 ukrajinských pravoslávnych.

Ukrajinská pravoslávna cirkev kyjevského patriarchátu (po ukrajinsky: Українська Православна Церква Київського Патрiархату, УПЦ КП) sa hlási k ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi (tzv. uniati) (po ukrajinsky: Українська Автокефальна Православна Церква, УАПЦ), ktorá vznikla v roku 1921. Jej aktivita ožila po osamostatnení Ukrajiny a sprevádzalo ju isté náboženské napätie. Cirkev dosiaľ nedosiahla uznanie zo strany východných patriarchov. Grécko-katolícka cirkev formálne vznikla vyhlásením Brestskej únie v roku 1596 a dnes má cca 3 000 000 – 5 000 000 veriacich. Okrem týchto náboženstiev existuje aj Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev Ľvova (po ukrajinsky: Українська автономна православна церква Львова), ktorá sa právne označuje ako Ukrajinská autonómna pravoslávna cirkev (po ukrajinsky: Українська Aвтономна Православна Церква).

Percentuálne zastúpenie náboženstiev

Ukrajinská pravoslávna cirkev moskovského patriarchátu69%
Ukrajinská pravoslávna cirkev kyjevského patriarchátu21,8%
Katolícka cirkev2,19
Protestantská cirkev2,19%
Ostatné4,82%

Dejiny

Predkovia pochádzajú zo skupiny Indoeurópanov, ktorí sa usadili vo Východnej Európe.

Staroukrajinci udržiavali obchodné a kultúrne kontakty so starovekými gréckymi mestskými štátmi a kolóniami na južnom pobreží Krymu v 7. – 6. storočí pred n. l. Koncom 10. storočia sa Kyjev stal hlavným mestom Kyjevskej Rusi. V 13. storočí bola Kyjevská Rus vystavená devastujúcim nájazdom Mongolov, pričom ju oslabovali vnútorné spory miestnych panovníkov súperiacich o moc. Značná časť Ukrajiny sa neskôr dostala pod nadvládu Litovského veľkovojvodstva, ale zachovala si veľa čŕt svojej pôvodnej kultúry. Úradným jazykom v Litovsku v 15. storočí bola staroukrajinčina a mesto Kyjev získalo štatút slobodného mesta, ktorý mu zaručil Magdeburgský zákon. V polovici 17. storočia, po období vojen za nezávislosť, si Ukrajina pod vedením kozáka Bohdana Chmelnického opäť vybojovala nezávislosť. V roku 1654 bol kozácky líder pod hrozbou blížiacej sa invázie z Turecka a Poľska nútený podpísať s Ruskom dohodu, prostredníctvom ktorej sa Ukrajina dostala pod ochranu ruského cára. Koncom 18. storočia bolo územie dnešnej Ukrajiny rozdelené medzi Rusko a Rakúsko. Prelom 19. a 20. storočia sa vyznačoval búrlivou aktivitou národnooslobodzovacieho hnutia. Prvá svetová vojna zdvihla vlnu revolúcii, ktorých výsledkom bol kolaps monarchií. 22. januára 1918 bol vyhlásený suverénny štát, Ukrajinská ľudová republika, ktorá sa v roku 1922 stala súčasťou ZSSR. Tridsiate roky boli obdobím drvivého hladomoru, ktorý zapríčinil smrť minimálne 7 miliónov ľudí. Stovky tisíc intelektuálov a iných odporcov režimu boli buď zavraždení Stalinovými popravnými čatami alebo poslaní do vyhnanstva na Sibír. Druhá svetová vojna zasiahla Ukrajinu, spomedzi ostatných krajín Sovietskeho zväzu, najtragickejšie. Na fronte zomreli tri milióny Ukrajincov a päť miliónov zahynulo v oblastiach okupovaných nacistami. Po vojne sa Ukrajina stala pomerne vybudovanou priemyselnou a poľnohospodárskou krajinou. Disidenti a ukrajinskí nacionalisti však boli do roku 1985 naďalej väznení, súdení a vysielaní do pracovných táborov. Osemdesiate roky boli obdobím rastu národného povedomia a sociálnych nepokojov. Po rozpade ZSSR získala Ukrajina v r. 1991 nezávislosť. V 90. rokoch sa krajina zmietala v korupčných aférach, problémy mala aj s dodržiavaním občianskych slobôd. Koncom roka 2004 pokojné masové protesty tzv. Oranžovej revolúcie na čele Viktorom Juščenkom viedli k slobodným voľbám a nastoleniu vlády, ktorá je na ceste k demokracii a prosperite.

Ostatné informácie

Vízum

Ukrajina zrušila vízovú povinnosť pre občanov SR bez časového obmedzenia. Toto opatrenie umožňuje vstup a pobyt na území Ukrajiny bez víza v dĺžke 90 dní. V prípade pobytu za účelom zamestnania, trvalého pobytu, zlúčenia rodiny, štúdia alebo pobytu prevyšujúcom 90 dní je nutné požiadať o príslušné vízum. Doporučuje sa pred cestou overiť u zastupiteľského úradu Ukrajiny, či sa podmienky pre pricestovanie nezmenili.

Cestovné doklady

Platný cestovný pas s minimálnou dobou platnosti jeden mesiac. V prípade cesty motorovým vozidlom je vhodné, aby vodič vlastnil medzinárodný vodičský preukaz (ukrajinské orgány však akceptujú tiež slovenské vodičské preukazy) a technický preukaz. Vyžadovaná je i tzv. zelená karta.

Veľvyslanectvo SR

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky na Ukrajine Jaroslavov Val č. 34 Kyjev Ukrajina

Diplomatická služba: +38067 466 56 18 Veľvyslanec SR : Mgr. Urban R u s n á k, PhD

Peniaze

Mena: 1 Hrivna = 100 kopejok. Menová skratka: UAH. V obehu sú bankovky nominálnych hodnôt 100, 50, 20, 10, 5, 2 a 1 UAH; ako aj mince 50, 25, 10, 5, 2 a 1 kopejka.

Ukrajinská hrivna nie je voľne konvertibilná a na území Slovenska ju nie je možné získať (ani na hraničných prechodoch). Odporúčame zobrať si na cestu hotovosť v euro resp. v amerických dolároch (prípadne kreditnú kartu, ak cestujete do väčšieho mesta).

Zmenárne: Peniaze je lepšie vymieňať len v oficiálnych zmenárňach alebo bankách. Nie všetky banky sú však vybavené zmenárňou. Vymieňať peniaze na ulici je riskantné a neodporúča sa.

Kreditné karty: sú prijímané v niektorých hoteloch a reštauráciách a v niektorých obchodoch, bankomaty nájdete vo väčších mestách.

Otváracie hodiny v bankách: Pondelok – Piatok 09.30–17.30 h.

Elektrika

Štandardné elektrické napätie je 220 V, môžete používať elektrospotrebiče so „slovenskými“ koncovkami.

Mobilné siete

Očkovanie

Žiadne očkovanie nie je povinné, niektoré sa iba odporúčajú.

Dovolenka na Slovensku

Odporúčame

ApartmányVysokéTatry.sk www.dovolenky-lastminute.sk www.vt.sk